Šk. rok 2009/2010
Deň otvorených dverí 2009
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna škola a v tej škole sa v polovici decembra diali čudesné veci. Predstavte si, že sa na nej v ten deň otvorili všetky dvere. Neboli to však obyčajné dvere. Týmito dverami ste sa mohli dostať do nádherných rozprávkových krajín. Prvá krajina sa volala Maškrtníčkovo. Tam všetci, ktorí do nej vstúpili, mohli piecť, miešať, váľkať, vykrajovať, natierať, ochutnávať...jednoducho maškrtiť. Šéfkami tejto krajiny boli: Maškrtníčka Renátka, Maškrtníčka Gabika a Maškrtníčka Martuška. Vedľa Maškrtníčkova sa nachádzala Virtuálna krajina. Nie každý mal odvahu do nej vstúpiť. Kraľoval v nej virtuálny mág Miroslav. Napriek prísnemu vzhľadu bol veľlmi láskavý a deti sa pri jeho poddaných - počítačoch cítili ako doma. A to ešte nebolo ani zďaleka všetko. Keby ste prešli po zázračnom moste - plošine tejto školy, dostali by ste sa do krajiny Orieškoland. V ňom si veselo pospevovala a tancovala aj spolu s deťmi naša milá Popoluška Ela. Deti - holúbky jej dokonca pomáhali triediť šošovicu a hrach. Nik veru nezaháľal. Rovno z Orieškolandu sa prechádzalo do Sveta farieb. Mocným a šikovným panovníkom v tejto krajine bol kráľ Miloš Picasso. V ten deň bol mimoriadne aktívny. Pobehoval vo svojom bielom plášti s ufúľanou tvárou od farieb a neustále niečo kreslil, pomáhal deťom maľovať a celkovo sa tváril veľmi vznešene, no najmä tvorivo. Deti si v jeho krajine umývali ruky častejšie ako zvyčajne. Ak by sa vám zdalo, že už viac krajín v tejto škole nebolo, tak sa veľmi mýlite. Bola tam ešte jedna. Kto chcel do nej vstúpiť, musel putovať s ľadovým vetrom v šatách. Otužilci však nikdy neoľutovali, že sa na túto púť vydali. Čakala ich krajina Trpazlíkovo a v nej očarujúca Snehulienka Bea. Tá všetky deti láskavo privítala a ponúkla im možnosť prejsť sa lesom trpazlíkov, kde na nich čakali rôzne prekážky - prechod lavičkou ponad divokú rieku, kolenačkovanie cez tmavý tunel, prelizanie veľkej skaly, hod loptou na cieľ (odplašenie divej zveri) a napokon plazenie sa popod vyčnievajúci koreň stromu, kde boli pripevnené čarovné rolničky, ktoré mohli zobudiť zlého ducha lesa.
Veru, všetky tieto krajiny mali v ten deň svoje hranice otvorené. Iba nuda mala prechod zakázaný. A viete, kde sa to všetko stalo? No predsa v našej škole! Áno a bolo v nej dobre deťom i dospelým. Ďakujeme za návštevu a o rok príďte zas. Už teraz vás všetkých srdečne pozývame na ďalší Deň otvorených dverí v našej škole - školičke, kde sme všetci ako jedna veľká rodina. To, že je to pravda, si máte možnosť pozrieť vo fotoalbume na tejto stránke:)Október - Mesiac ruženca aj mesiac úcty k starším
Počas roka máme všetci možnosť sledovať v prírode rôzne zmeny. Každý mesiac nám prináša niečo nové, iné, očakávané, spojené s pranostikami, s múdrosťou našich starkých. Tento kolobeh je prirodzený. Boh to takto zariadil a jeho dielo je v skutku dokonalé. Dvanásť mesiacov, to je zakaždým dvanásť šancí na ustavičnú lásku a radosť v spoločnosti Pána Ježiša. Október je desiatym mesiacom v poradí. Aká zvláštna zhoda či nebodaj zámer, aby sa tento mesiac volal v kruhu katolíkov aj mesiacom ruženca. V čase, keď zhadzujú listnaté stromy svoj pestrofarebný šat, keď sa príroda chystá na pokojný odpočinok, sa naša škola rozhodla, že každé ráno bude začínať vyučovanie modlitbou jedného desiatku ruženca. Spontánny nápad pani riaditeľky sa ujal veľmi rýchlo a stáva sa postupne tradíciou. Je to krásny pohľad, keď sa žiaci i zamestnanci stretnú v jednej triede a spoločne sa pomodlia na určitý úmysel. Čas a priestor sa vtedy naplnia súzvukom prosiacich duší. Vždy je o čo prosiť. Prosili sme aj za našich starkých. Mesiac úcty k starším už síce pominul, ale my vieme, že úcta sa nedá vtesnať iba do 31 dní, ktoré sú už za nami. Úcta k starším by mala byť prirodzenou súčasťou života každého z nás. Veď svoje životy zasvätili našej výchove. Dali nám lásku. Dávajú nám ju stále a s ňou múdrosť odskúšanú rokmi skúseností. Nezabúdajme na nástojčivé slová Pána Ježiša, že láska k blížnemu je druhé najväčšie prikázanie, na ktoré nás upozorňuje vo Svätom písme. Nuž a práve na to sme pamätali, keď sme sa veľkí i malí, či už z Cirkevnej základnej školy alebo Materskej školy v Ražňanoch, snažili pripraviť zaujímavý program v kultúrnom dome pre našich drahých starkých. Staré mamky a starí otcovia boli tí, ktorých sme chceli potešiť i zabaviť. Prípravy boli plné nápadov. Týždeň pred predstavením sa skúšalo, ladilo, odstraňovali sa posledné chybičky krásy. Priali sme si pre svojich starkých len to najlepšie. Keď nastal ten deň s veľkým "D", a to 25. október, nesmelo sme dúfali, či sa naša námaha pretaví do spokojnosti a radosti. O príjemný zážitok sa mali postarať tančeky i tance, scénky, pesničky, básničky, milé slová tých, ktorým horí v srdciach láska.
Po vystúpení doznel potlesk a sála kultúrneho domu sa rozozvučala rozhovormi. Tváre odzrkadľovali pohodu a my sme sa tešili, že naša láska putujúca od srdca k srdcu nenechala nikoho ľahostajným, a preto sa každý snažil šíriť ju ďalej. Pokojná a radostná atmosféra nakazila každého, kto tam vtedy bol. Ďakujeme Pánovi Ježišovi, že nám požehnal tento čas a my sme boli svedkami jedného krásneho popoludnia, keď slniečko svietilo nielen na obec Ražňany, ale svietilo aj v srdciach mnohých jeho obyvateľov.
Pozrite si fotky v našom fotoalbume:)
DUCHOVNÉ CVIČENIA 12. - 14. 5. 2010
V máji tohto roku, konkrétne v termíne od 12. 5. do 14. 5., sa naši zamestnaci mohli zúčastniť na duchovno - relaxačnej formácii v okrese Stará Ľubovňa. Aj keď bolo upršané počasie, v našich srdciach svietilo slniečko. Mali sme zaujímavý program, ktorý svojim obsahom prispel k celkovej pohode a radosti. Hneď prvý deň, keď sme sa stretli s učiteľmi z CZŠ sv. Gorazda v Prešove a učiteľmi CZŠ sv. Martina v Radaticiach, sa konala sv. omša v kostole na námestí Starej Ľubovne. Po nej sme zamierili do hotela Sorea v areáli Ľubovnianskych kúpeľov, kde sme boli ubytovaní. Tiché prostredie, ktoré tento hotel a jeho okolie ponúkal bol balzamom na našu dušu. O tú sa celý čas staral aj pán kaplán Marek pôsobiaci na CZŠ sv. Gorazda. V jeho "ponuke" bolo: vysluhovanie sviatosti zmierenia, vedenie večerných duchovných zamyslení, modlitieb a samozrejme aj celebrovanie sv. omší. Tie sa konali na hore Zvir v Litmanovej, alebo aj v staručkom kostolíku nachádzajúcom sa v areáli staroľubovnianskeho skanzenu. V rámci pobytu sme nemohli obísť hrad Stará Ľubovňa. Učaroval všetkým, a tak sme opäť bohatší o nové informácie z minulosti našej krajiny. Tri dni stačili na to, aby sme si úžasne oddýchli a nabrali veľa duchovných síl. Ďakujeme aj hotelu Sorea, ktorý nám ponúkol množstvo možností ako výborne zrelaxovať v bazéne, vo fitnesku, fitoterapiou, masážami, prechádzkami v okolí atď. Nuž a ďakujeme najmä Pánovi Ježišovi, že nám požehnal úžasný čas prežitý v láske a pokoji.
Podeľte sa o našu radosť a pozrite si fotky z tejto super akcie:) Nájdete ich vo fotoalbume.