
Milí rodičia, vítajte v našom digitálnom okienku, v ktorom sa Vám chceme prihovárať, prinášať Vám cenné rady, nové uhly pohľadu a zamyslenia o digitálnom svete v ktorom, či chceme alebo nie žijeme. Kde začať? Prestaňme porovnávať naše detstvo s detstvom našich detí. Veci okolo nás sa menia neuveriteľnou rýchlosťou, ale nie je dôvod báť sa. Zostaňme odvážni a spoznajme dobu v ktorej naše deti žijú. Nie sme v tom sami!!! Zdá sa nám, že výchova je dnes ťažšia, ako kedysi, ale opak môže byť pravdou. Dokážeme nájsť odpovede na všetky možné otázky behom krátkej chvíle. Je len na našom rozhodnutí, či sa chceme byť svojim deťom dobrým spoločníkom a sprievodcom nielen v reálnom, ale aj v digitálnom svete, do ktorého sa narodili a ktorý je im úplne prirodzený. Deti nepoznajú svet bez digitálnych technológií. Ani nám dnes nikto nehovorí, prečo používame elektriku, keď si môžeme svietiť sviečkami, či kúriť ohňom. Reálny svet a živý kontakt bude vždy prvoradý, ale odmietať a nechcieť porozumieť svetu našich detí nás neospravedlňuje. Extrémom je byť ultraliberálnym rodičom, kde dieťa necháme v digitálnom svete bez obmedzení, ale aj ultrakonzervatívnym rodičom, ktorý v domnienke, že ochránil svoje dieťa pred svetom a všetky digitálne technológie zakáže, len zväčšuje priepasť medzi sebou a dieťaťom. Dieťa si k tomu nájde cestu aj tajne a keď bude mať problém, nepríde za vami a nepožiada vás o radu. Je na nás nájsť zlatú strednú cestu. Preto začnime u seba, ako to my zvládame s technológiami. Dohodnime sa s manželom, partnerom na nastavení pravidiel v našej rodine. Prednesme deťom tieto pravidlá na základe ich poznania, lebo nie každé dieťa potrebuje rovnaké pravidlá. Sadnime si spolu s nimi k tomu čo robia a rozoberajme situácie, reakcie, obsah toho, čo pozerajú, nech dieťa pocíti váš záujem. Je pekné, ak dieťa vidí, že aj my sami sme si stanovili časový limit pri sledovaní napr. Facebooku, že nedvihneme mobil keď zvoní pri hre s dieťaťom, ukázať mu, že je aj ono pre nás dôležité. Privítajme ho keď príde domov zo školy bez mobilu na uchu. Neprekrúcajme očami, keď nám hovorí o hre. Povedzme radšej AHA! alebo FAKT?. Ak sa budeme zaujímať o jeho svet, máme skvelú príležitosť na formovanie jeho charakteru.



